Alternáriová škvrnitosť zemiakov a rajčiakov

Alternáriová škvrnitosť je hubové ochorenie, ktoré spôsobuje najmä Alternaria solani na zemiakoch a rajčiakoch. Začína sa na starších spodných listoch drobnými hnedými škvrnami s typickými sústrednými kruhmi, postupne vedie k žltnutiu a opadu listov. Za teplého počasia, pri rose a dlhšom ovlhčení listov môže výrazne znížiť úrodu aj kvalitu hľúz a plodov.

Alternáriová škvrnitosť zemiakov a rajčiakov je nekrotrofné hubové ochorenie spôsobené najmä druhom Alternaria solani. V slovenskom pestovateľskom kontexte sa môže označovať aj ako hnedá alebo suchá škvrnitosť listov. Najvýraznejšie sa prejavuje na zemiakoch a rajčiakoch, pričom podobné príznaky na rajčiakoch môžu spôsobovať aj príbuzné druhy, najmä Alternaria linariae (v staršej literatúre uvádzaná ako A. tomatophila).

Ochorenie zvyčajne postupuje od spodných, starších listov smerom nahor. Samotná prítomnosť rodu Alternaria však ešte nemusí dokazovať, že práve A. solani je príčinou; pri nejasnej diagnóze je vhodné laboratórne vyšetrenie.

• Na starších spodných listoch vznikajú malé okrúhle až hranaté tmavohnedé škvrny.
• Škvrny sa zväčšujú a často vytvárajú sústredné kruhy pripomínajúce terč alebo letokruhy; pletivo medzi žilami môže zostať ohraničené.
• Okolie škvŕn žltne, listy postupne zasychajú a opadávajú, čím sa znižuje asimilačná plocha.
• Na stonkách a stopkách sa môžu objaviť pretiahnuté tmavé lézie.
• Na rajčiakoch vznikajú najmä pri stopke tmavé, vpadnuté až kožovité škvrny s kruhovitou kresbou.
• Na zemiakových hľuzách sa môžu vytvoriť tmavé, mierne vpadnuté, korkovité škvrny s vyvýšeným okrajom.

Od plesne zemiakovej (Phytophthora infestans) sa ochorenie často odlišuje suchšími, ostrejšie ohraničenými škvrnami s terčovitými kruhmi; pri prekrývajúcich sa príznakoch však rozhoduje odborná diagnostika.

Patogén prežíva v napadnutých rastlinných zvyškoch, pôde, dobrovoľne rastúcich ľuľkovitých rastlinách a môže byť zavlečený aj sadivom alebo transplantátmi. Spóry sa šíria vetrom, dažďovými kvapkami, závlahovou vodou, pracovníkmi, náradím a mechanizáciou. Prvé infekcie sa často objavujú na listoch, ktoré sú v kontakte s pôdou alebo na ne dopadá pôda pri daždi.

Riziko zvyšuje kombinácia tepla, vysokej relatívnej vlhkosti, rosy alebo dažďa, dlhého ovlhčenia listov, hustého porastu a slabého prúdenia vzduchu. Stres zo sucha, nedostatku dusíka, preťaženia úrodou alebo prirodzeného starnutia rastlín zvyšuje náchylnosť.

Huby prezimujú najmä v infikovaných zvyškoch a na napadnutom rastlinnom materiáli. Za vhodných podmienok tvoria na léziách konídie, ktoré sa rozptyľujú vetrom a kvapkami vody. Na mokrom liste klíčia a prenikajú do pletív; prvé viditeľné lézie sa môžu objaviť už po niekoľkých dňoch, hoci infekcia môže určitý čas zostať skrytá.

Po vytvorení ďalších škvŕn vznikajú sekundárne konídie a ochorenie sa počas sezóny opakovane šíri v poraste. Na Slovensku býva praktické sledovať porast najmä od obdobia zapojenia vňate, kvitnutia a tvorby či nalievania plodov, keď sa kombinuje teplejšie počasie s rosou alebo dažďom.

Pri prvých škvrnách odstráňte najviac napadnuté spodné listy a odložte ich mimo porastu. Pracujte za sucha, aby ste neroznášali spóry, a náradie po práci očistite. Ak je napadnutie rozsiahle, odstránenie všetkých listov naraz môže rastlinu oslabiť a vystaviť plody úpalu, preto postupujte priebežne.

Znížte ovlhčenie listov, zlepšite prúdenie vzduchu, odstráňte zdroje infekcie a udržujte rastliny v rovnomernom raste. Pri zemiakoch po ukončení vegetácie odstráňte alebo mechanicky zničte vňať podľa pestovateľského systému a zberajte opatrne, aby sa neporanili hľuzy. Silno napadnuté rajčiakové plody a poškodené hľuzy neskladujte spolu so zdravou úrodou.

Ošetrenie má najväčší význam preventívne alebo na začiatku infekcie; už odumreté pletivá neoživí.

Základom ekologickej ochrany je hygiena porastu, striedanie plodín, zdravé osivo a sadba, mulčovanie, kvapková závlaha, dobré rozostupy a odstraňovanie prvých napadnutých listov. Biologické prípravky s mikroorganizmami alebo základnými látkami môžu mať preventívny účinok, no ich výsledok závisí od registrácie, formulácie, termínu aplikácie a tlaku choroby.

V ekologickom pestovaní používajte iba prípravky a základné látky povolené pre príslušnú plodinu a účel v Slovenskej republike; riaďte sa aktuálnou etiketou a evidenciou ÚKSÚP. Žiadny biologický prípravok nenahradí odstránenie zdrojov infekcie a obmedzenie ovlhčenia listov.

• Pestujte certifikovanú, zdravotne nezávadnú sadbu zemiakov a zdravé rajčiakové priesady.
• Dodržujte osevný postup; zemiaky a rajčiaky po sebe nesaďte na rovnaké miesto a v malých záhradách ich pri opakovanom výskyte striedajte aj s inými čeľaďami.
• Po zbere odstráňte a zlikvidujte napadnuté zvyšky, výmrv a samovoľne rastúce ľuľkovité buriny; nedávajte chorú vňať do bežného domáceho kompostu.
• Rajčiaky vyväzujte a primerane vyštipujte, aby listy rýchlejšie osychali; neprehusťujte porast.
• Zavlažujte ku koreňom, prednostne ráno, nie postrekom na listy. Mulč obmedzí odstreknutie pôdy na spodné listy.
• Zabezpečte vyrovnanú výživu a neprehnojujte ani nevyhladujte rastliny dusíkom.
• Pri výbere odrôd uprednostnite tie s deklarovanou toleranciou alebo odolnosťou, ak je dostupná; úplná odolnosť pri rajčiakoch nemusí byť bežná.

• Charakteristické sústredné kruhy v léziách vznikajú v dôsledku postupného rastu a odumierania pletiva, no nie sú úplne špecifické pre jediný druh.
• Ochorenie sa často zhoršuje na rastlinách, ktoré sú už stresované suchom, nedostatkom živín alebo prirodzeným starnutím.
• Na rajčiakoch sa v staršej literatúre môžu uvádzať odlišné názvy a taxonomické zaradenia, pretože okruh pôvodcov skorých škvrnitostí sa dnes rozlišuje presnejšie.
• Alternáriová škvrnitosť nie je to isté ako pleseň zemiaková spôsobená oomycétou Phytophthora infestans; obe choroby sa však môžu v poraste vyskytnúť súčasne.