Canna ‘Stuttgart’

Canna 'Stuttgart' je vysoká kultivara kany pestovaná najmä pre veľké zeleno-bielo panašované listy a svetlooranžové kvety. Na Slovensku sa pestuje ako letná rastlina a podzemky sa na zimu spravidla vyberajú.

Áno, ak dokážete zabezpečiť teplo, pravidelnú zálievku a každoročné zazimovanie podzemkov. Najväčšiu pozornosť si vyžaduje ochrana listov pred prudkým slnkom a mrazom.

Najlepšie rastie na svetlom, chránenom mieste s ranným slnkom a ľahkým popoludňajším tieňom. Chráňte ju pred silným vetrom a celodenným ostrým slnkom počas horúčav.

Znesie niekoľko hodín priameho slnka, ale celodenné prudké slnko môže spáliť biele časti listov. Bezpečnejšie je ranné slnko a filtrovaný tieň popoludní.

Áno. Vyberte veľkú ťažšiu nádobu s odtokovým otvorom, výživný substrát a miesto chránené pred vetrom, pretože rastlina môže dorásť do výšky približne 2,5 m.

Počas rastu udržiavajte pôdu rovnomerne vlhkú a zalievajte vždy, keď povrch začína presychať. Vyhnite sa však trvalému zamokreniu, ktoré podporuje hnilobu podzemkov.

Vyhovuje jej úrodná, humózna hlinitá alebo piesočnato-hlinitá pôda, ktorá drží vlhkosť, ale dobre odvádza prebytočnú vodu. Do ťažkej ílovitej pôdy pridajte kompost a zlepšite drenáž.

Počas aktívneho rastu používajte kompost a vyvážené tekuté hnojivo približne každé tri až štyri týždne podľa návodu. Na jeseň hnojenie obmedzte a pred zazimovaním ho ukončite.

Najčastejšou príčinou je prudké popoludňajšie slnko, sucho, vietor alebo horúčava. Rastlinu premiestnite do filtrovaného svetla, udržiavajte rovnomernú vlhkosť a odstráňte silno poškodené listy.

Jednotlivé výhonky môžu vytvárať zelenšie alebo takmer celé zelené listy. Úplne zelené výhonky možno odstrániť pri báze, aby nepredstihli výraznejšie panašované časti.

Príčinou môže byť málo svetla, chladné leto, sucho, prehustenie alebo nadbytok dusíka. Pomôže teplé chránené stanovište, rovnomerná vlhkosť a vyvážené hnojenie.

Objaviť sa môžu vošky, húsenice, strapky, roztočce, slimáky a slizniaky. Pravidelne kontrolujte najmä spodnú stranu listov a prípravok použite až po potvrdení škodcu, vždy podľa etikety.

Áno, odstránenie odkvitnutých súkvetí zlepšuje vzhľad rastliny a môže podporiť tvorbu ďalších kvetných stoniek. Po odkvitnutí odrežte celé unavené súkvetie.

Von ich vysádzajte spravidla od polovice mája, keď pominie riziko neskorých mrazov a pôda sa prehreje. V chladnejších oblastiach ich môžete predpestovať v nádobe a vysadiť neskôr.

Podzemky vysádzajte vodorovne približne 8–10 cm hlboko, rastovými očkami nahor. V studenej a zamokrenej pôde ich nesádzajte príliš hlboko, pretože môžu hniť.

Dodržte približne 45–60 cm medzi rastlinami. Tak získate súvislý vzhľad, ale zároveň ponecháte dostatok priestoru na rast trsov a prúdenie vzduchu.

Na Slovensku to nie je spoľahlivé, pretože podzemky môže poškodiť premrznutie. V teplej chránenej polohe ich možno skúsiť zakryť hrubým suchým mulčom, bezpečnejšie je však jesenné vybratie.

Po prvom silnejšom mraze odrežte nadzemné časti, podzemky vyberte a nechajte krátko oschnúť. Uložte ich do sucha, tmy a bezmrazého priestoru pri približne 5–10 °C do mierne suchého rašelinového alebo podobného materiálu.

Vyberte ich po prvom silnejšom mraze, keď listy a stonky sčernejú, alebo ešte pred očakávaným dlhším mrznutím. Nečakajte, kým pôda premrzne.

Najspoľahlivejšie je jarné delenie podzemkov. Každá oddelená časť musí mať aspoň jedno zdravé rastové očko a nesmie byť mäkká ani poškodená hnilobou.

Deliť ich môžete na jar pri začiatku rastu, keď sú očká dobre viditeľné. Tak majú nové časti dostatok času zakoreniť a zosilnieť počas teplej sezóny.

Dá, ale semená nie sú vhodné na zachovanie presného vzhľadu kultivaru. Potomstvo nemusí mať rovnakú výšku ani charakteristické panašovanie listov.

Po sčernení listov mrazom odrežte stonky niekoľko centimetrov nad podzemkami. Pred vybratím podzemkov odstráňte poškodené a odumreté časti.

Považuje sa za netoxickú pre psy a mačky. Aj netoxické rastliny však môžu po požití väčšieho množstva spôsobiť tráviace ťažkosti, preto zvieratám zabráňte v okusovaní.

Nie je známa špecifická závažná toxicita, ale deti by nemali jesť listy, kvety ani podzemky. Pri neobvyklej reakcii po požití vyhľadajte lekársku radu.

Neuvádza sa ako významný zdroj vetrom šíreného peľu a riziko sa považuje za nízke. Citlivosť pri blízkom kontakte s kvetmi však nemožno úplne vylúčiť.

Kvety sú svetlooranžové až marhuľové, niekedy s jemným broskyňovým tónom. Výrazne kontrastujú so sivasto-zelenými listami s bielym panašovaním.

Zvyčajne kvitne od júla do septembra a v teplom počasí môže pokračovať až do prvých mrazov. V chladnejších oblastiach Slovenska sa kvitnutie môže oneskoriť.

Hlavnou ozdobou sú zvyčajne listy s výrazným krémovo-bielym panašovaním. Svetlooranžové kvety tvoria atraktívny sezónny doplnok, ale listy zostávajú dekoratívne dlhšie.