Múčnatka čakanková

Múčnatka čakanková je hubové ochorenie, pri ktorom sa na listoch čakanky, endívie a niektorých tekvicovitých rastlín objavujú biele múčnaté povlaky. Napadnuté pletivá žltnú, listy predčasne starnú a pri silnej infekcii zasychajú. Výskyt podporuje hustý porast, kolísanie vlhkosti a slabé prúdenie vzduchu; samotný pôvodca sa však musí odlíšiť od iných múčnatiek.

Ide o obligátne parazitickú múčnatkovitú hubu, ktorá rastie prevažne na povrchu hostiteľského pletiva a do epidermálnych buniek vytvára haustóriá. Ochorenie sa najprv objavuje ako malé biele, múčnaté škvrny na listoch, stopkách alebo stonkách. Postupne sa môžu spájať do väčších povlakov.

Pri diagnostike treba zohľadniť hostiteľa. V literatúre sa historicky uvádzal veľmi široký okruh rastlín, no moderné taxonomické rozlišovanie ukazuje, že mnohé staršie záznamy môžu patriť iným, hostiteľsky špecializovaným druhom múčnatiek.

Prvým príznakom sú drobné belavé až svetlosivé múčnaté povlaky, ktoré sa zväčšujú a môžu pokryť značnú časť listovej plochy. Povlak sa dá spočiatku zotrieť, no rýchlo sa obnovuje tvorbou nových konídií.

• žlté až svetlozelené škvrny v okolí kolónií,
• biely práškovitý povlak na listoch, stopkách alebo stonkách,
• postupné matnenie, hnednutie a papierovatenie listov,
• predčasné starnutie a zasychanie napadnutých listov,
• zníženie asimilačnej plochy a slabší rast pri silnej infekcii.

Na rozdiel od mnohých listových húb nie je potrebné, aby na povrchu listu dlhodobo stála voda. Biele povlaky však môžu napodobňovať zvyšky postreku alebo prach.

Zdrojom infekcie sú konídiá prenášané vetrom, kontaktom listov a manipuláciou s rastlinami. Ochorenie sa ľahšie šíri v zahustených porastoch s obmedzeným prúdením vzduchu, pri veľkých rozdieloch medzi dennou a nočnou teplotou a pri dlhšom trvaní rosy alebo vysokej vlhkosti.

Riziko zvyšuje ponechanie napadnutých zvyškov po zbere, pestovanie citlivých odrôd a nadbytok dusíka, ktorý podporuje bujný, mäkký rast. Dažďové zavlažovanie môže konídiá dočasne zmyť, no dlhodobé ovlhčenie listov nie je pre rozvoj múčnatky nevyhnutné.

Huba prežíva na napadnutých rastlinných zvyškoch ako mycélium alebo v pohlavných plodničkách – kleistotéciách. Na jar alebo pri vhodných podmienkach sa uvoľňujú spóry, ktoré vietor prenáša na nové listy. Po vyklíčení preniká huba do epidermy a vytvára nové povrchové kolónie.

Počas vegetácie vznikajú konídiá opakovane, často v krátkych intervaloch, takže infekcia sa môže rýchlo rozšíriť medzi susednými rastlinami. Na konci sezóny môže vzniknúť trvalejšie štádium na odumierajúcich pletivách. Teplota a preferovaný hostiteľ sa líšia podľa izolátu; pri tekvicovitých preto nemožno automaticky predpokladať, že ide práve o tento druh.

Začnite odstránením silno napadnutých listov a úpravou podmienok v poraste. Pri skorom záchyte môže byť možné udržať ochorenie pod hospodárskym prahom kontaktnými alebo biologickými prípravkami, ale už poškodené listy sa neozdravia.

1. Potvrďte, že povlak je múčnatka, nie prach alebo zvyšok postreku.
2. Ošetrujte pri prvých kolóniách, nie až po pokrytí väčšiny listov.
3. Striedajte mechanizmy účinku podľa etikety a pravidiel antirezistentnej ochrany.
4. Pri plodinách určených na konzumáciu dodržte ochrannú lehotu a všetky obmedzenia uvedené na slovenskej etikete.

Ak sa ochorenie napriek zásahom rýchlo šíri, alebo ak je dôležité presné určenie druhu, odošlite reprezentatívnu vzorku do diagnostického laboratória.

Pri miernom výskyte odstráňte najviac napadnuté listy a vložte ich do komunálneho odpadu; nekompostujte silno infikovaný materiál v malom záhradnom komposte. Nástroje po práci očistite.

• Na začiatku infekcie možno podľa etikety a vhodnosti pre plodinu zvážiť registrované prípravky na báze mikroorganizmov alebo základných látok, napríklad niektoré formulácie s Bacillus subtilis, lecitínmi alebo mliekom.
• Kontaktné prípravky pôsobia iba na zasiahnutý povrch, preto je potrebné dôkladné pokrytie oboch strán listov a opakovanie výhradne podľa etikety.
• Najprv otestujte malé množstvo rastlín, pretože mlieko, oleje, síra alebo alkalické látky môžu pri horúčave spôsobiť popálenie listov.

• Vyberajte odrody s deklarovanou odolnosťou voči múčnatke, ak sú dostupné pre danú plodinu.
• Dodržte dostatočné sponovanie a pravidelne odstraňujte prebytočné listy, aby porast lepšie presychal.
• Zavlažujte ku koreňom, najlepšie ráno, a vyhnite sa večernému zvlhčovaniu hustého olistenia.
• Dusík aplikujte podľa rozboru pôdy a potreby plodiny; neprehnojujte.
• Porast kontrolujte aspoň raz týždenne od zapojenia listov a prvé ohniská riešte okamžite.
• Po zbere odstráňte napadnuté zvyšky a obmedzte samovýsev alebo prežívanie citlivých hostiteľov v bezprostrednej blízkosti.
• V skleníku zabezpečte vetranie a obmedzte nočné zvýšenie relatívnej vlhkosti.

• Staršie zdroje často uvádzajú tento druh pod menom Erysiphe cichoracearum.
• Pri tekvicovitých plodinách je dnes v mnohých oblastiach častejším pôvodcom múčnatky Podosphaera xanthii, preto je druhová identifikácia bez mikroskopie alebo molekulárnych metód neistá.
• Múčnatkovité huby vytvárajú veľké množstvo konídií, ktoré sa ľahko prenášajú vzduchom.
• Infekcia môže pokračovať aj bez daždivého počasia, čo je typické pre múčnatky.