Čierna škvrnitosť viniča (fomopsis)

Čierna škvrnitosť viniča, známa aj ako fomopsis, je hubová choroba spôsobovaná druhom Diaporthe ampelina, staršie uvádzaným ako Phomopsis viticola. Najčastejšie poškodzuje mladé výhonky, listy, súkvetia a bobule počas chladnejšieho a daždivého začiatku vegetácie. Pri dlhodobom výskyte môže patogén prenikať aj do staršieho dreva a podieľať sa na odumieraní ramien a kordónov.

Čierna škvrnitosť viniča je predovšetkým skorá jarná choroba mladých zelených častí viniča. Na listoch vytvára drobné tmavé škvrny so žltkastým okrajom, na bazálnych častiach letorastov podlhovasté čierne lézie a praskliny. Pri silnej infekcii sa poškodzujú aj stopky súkvetí, strapiny a bobule.

V zimnom období bývajú napadnuté jednoročné prúty bledé, s tmavými škvrnami a čiernymi plodničkami – pyknidami. Diaporthe ampelina môže prenikať aj do staršieho dreva, kde vznikajú nešpecifické nekrózy, slabé rašenie, odumreté ostrohy a postupné odumieranie častí kra. Pri takýchto príznakoch treba počítať aj s možnou zmiešanou infekciou inými pôvodcami chorôb kmienka.

• Na mladých listoch: drobné tmavohnedé až čierne škvrny, často so žltkastým lemom; pri silnej infekcii deformácia alebo odumretie bazálnych listov.
• Na letorastoch: podlhovasté tmavé škvrny najmä na bazálnych internódiách, ktoré sa môžu predĺžiť, prehĺbiť a pozdĺžne popraskať.
• Na súkvetiach a strapinách: čierne lézie, ich zasychanie alebo oslabnutie stopiek.
• Na bobuliach: najmä po daždi pred zberom svetlohnedé až tmavohnedé škvrny, scvrkávanie a mumifikácia.
• Na zdrevnatených prútoch: blednutie kôry, tmavé lézie a drobné čierne pyknidy; napadnuté púčiky môžu slabo alebo oneskorene rašiť.
• Na starom dreve: odumreté ostrohy, kordóny a časti kra. Tento obraz však nemožno spoľahlivo odlíšiť iba podľa vzhľadu od iných chorôb kmienka.

Pôvodcom je huba Diaporthe ampelina. Prežíva najmä v napadnutých prútoch, ostrohách a inom dreve, kde vytvára pyknidy. Počas dažďa alebo dlhého ovlhčenia sa z nich uvoľňujú spóry, ktoré sú dažďovými kvapkami rozstreknuté na mladé, citlivé pletivá.

Najvyššie riziko je od rašenia do skorého rastu letorastov, keď sú v Slovenských viniciach časté jarné zrážky a dlhé obdobia ovlhčenia listov. Infekciu podporuje voda na povrchu rastlín, hustý neprevzdušnený porast, ponechané napadnuté drevo a poranenia po reze. Choroba sa môže zavliecť aj infikovaným množiteľským materiálom.

Huba prezimuje v napadnutých prútoch, ostrohách a niekedy v staršom dreve. Na jar sa pri daždi uvoľňujú spóry z pykníd a infikujú mladé výhonky, listy, súkvetia a ďalšie zelené časti. Prvé príznaky sa môžu objaviť približne po niekoľkých týždňoch, podľa teploty a dĺžky ovlhčenia.

Počas suchého a teplého leta aktivita na povrchu rastlín často klesá, no nové infekcie môžu vzniknúť po dažďoch. Napadnuté drevo zostáva zdrojom inokula aj v ďalších sezónach. Pri infekcii cez rezné rany v období pokoja môže patogén postupne kolonizovať kmienok a ramená.

Ochrana je najúčinnejšia preventívne, ešte pred infekciou mladých pletív. V menšej vinici má zásadný význam dôsledné odstránenie napadnutých prútov, ostrohov a odumierajúceho dreva za suchého počasia. Silno poškodené časti kra možno postupne zmladiť spätným rezom do zdravého dreva; pri rozsiahlych nekrózach je často hospodárnejšia výmena kra.

V profesionálnych výsadbách sa ošetrenie načasúva podľa fenologickej fázy, predpovede zrážok a histórie výskytu, predovšetkým od rašenia do rastu mladých letorastov. O prípravku, termíne a počte ošetrení rozhodujte iba podľa aktuálnej slovenskej registrácie, etikety a signalizácie pre vinič. Pri príznakoch v starom dreve je vhodné laboratórne vyšetrenie, pretože podobné odumieranie spôsobuje viac pôvodcov.

• Najdôležitejším nechemickým opatrením je odstránenie zdroja infekcie: vyrezať a z vinice odstrániť choré drevo pred začiatkom vegetácie.
• Pracovať s čistým náradím, obmedziť veľké rezné rany a chrániť rany pred dažďom vhodným pestovateľským postupom.
• Zabezpečiť rýchle osychanie listov a letorastov otvorenou listovou stenou, primeraným zaťažením krovia a vyváženou výživou bez nadmerného dusíka.
• Biologické prípravky môžu mať podporné využitie, ale ich účinnosť a použitie závisia od konkrétnej registrovanej formulácie; používať ich treba iba podľa slovenskej etikety.
• Napadnuté prúty nekompostovať v bežnom záhradnom komposte, ak nemožno zaručiť hygienizáciu materiálu.

• Používať zdravý, overený množiteľský materiál a pri zakladaní vinice vyradiť podozrivé sadenice.
• Pri zimnom reze vyrezať bledé, škvrnité alebo zjavne napadnuté prúty až do zdravého dreva; napadnutý materiál odstrániť z vinice, nie ponechať pod krami.
• Rez vykonávať za suchého počasia a pri rizikových výsadbách uprednostniť termín, keď po reze nasleduje dlhšie suchšie obdobie.
• Udržiavať vzdušnú listovú stenu primeraným vyväzovaním, odlistnením podľa pestovateľského systému a reguláciou bujnosti.
• Od rašenia sledovať bazálne listy a letorasty, najmä pred predpovedanými jarnými dažďami.
• Dezinfikovať nožnice pri prechode medzi podozrivými a zdravými rastlinami, najmä pri odstraňovaní chorého dreva.

• Názov Phomopsis viticola sa v staršej literatúre používa pre anamorfnú formu alebo staršie taxonomické poňatie pôvodcu; aktuálne meno je Diaporthe ampelina.
• Čierne bodky na bledých prútoch sú pyknidy, v ktorých vznikajú spóry schopné šíriť sa dažďovou vodou.
• Listové a letorastové príznaky môžu byť pre fomopsis pomerne charakteristické, no odumieranie starého dreva je často súčasťou komplexu chorôb kmienka.
• Riziko býva najväčšie skoro na jar, keď mladé pletivá rastú a niekoľkohodinové ovlhčenie umožní klíčenie spór.
• Patogén je v pestovateľskom kontexte viazaný najmä na vinič rodu Vitis; široké zoznamy ďalších hostiteľov z databáz drevín sa nemajú automaticky prenášať na túto konkrétnu viničovú chorobu.