Červená hniloba koreňov jahody

Červená hniloba koreňov jahody je pôdne ochorenie spôsobené oomycétou Phytophthora fragariae. Napáda najmä korene jahôd v zamokrených alebo zle odvodnených pôdach. Rastliny zaostávajú v raste, vädnú, tvoria málo drobných plodov a pri rozrezaní koreňa možno pozorovať charakteristické tehlovočervené sfarbenie stredného valca.

Phytophthora fragariae je organizmus podobný hubám patriaci medzi oomycéty. V praxi sa ochorenie najčastejšie označuje ako červená hniloba koreňov jahody alebo red stele. Najvýznamnejším prirodzeným hostiteľom je pestovaná jahoda (Fragaria × ananassa); údaje o napadnutí maliníka vychádzajú najmä zo staršej taxonómie, pretože pôvodne uvádzaný taxón P. fragariae var. rubi je dnes samostatne vedený ako Phytophthora rubi.

Ochorenie sa môže vyskytovať aj bez nápadných príznakov na listoch. Spoľahlivé potvrdenie preto vyžaduje vyšetrenie koreňov a podľa potreby laboratórnu diagnostiku.

• Rastliny zaostávajú v raste, zostávajú zakrpatené alebo pred plodením vädnú.
• Mladšie listy môžu byť modrozelene sfarbené, staršie žltnú až červenajú.
• Úroda je nízka a plody bývajú malé; v silne napadnutých ohniskách rastliny odumierajú.
• Jemné bočné korene sú zhnité, sivohnedé až čierne a často úplne chýbajú.
• Pri pozdĺžnom rozrezaní ešte čiastočne zdravého koreňa je stredný valec vínovočervený až tehlovočervený. Odumretie koreňa často postupuje od koncov smerom nahor, čo vytvára „potkaní chvost“.

Príznaky nadzemnej časti sa často zvýraznia koncom jari a začiatkom leta, keď rastliny čelia vyššej potrebe vody alebo inému stresu.

Zdrojom infekcie je pôda alebo sadivový materiál s oosporami patogéna. Oospory majú hrubú stenu a v pôde môžu prežívať mnoho rokov, podľa dostupných údajov najmenej približne 12 rokov.

Po nasýtení pôdy vodou vznikajú sporangia a pohyblivé zoospóry, ktoré sa presúvajú vo vode medzi koreňmi. Ochorenie sa preto rýchlejšie šíri v nížinách, v zle odvodnených pôdach, pri pretrvávajúcom daždi alebo nadmernom zavlažovaní. Na nové miesta sa môže dostať infikovanými sadencami, pôdou na obuvi a náradí, mechanizáciou, stekajúcou vodou a závlahovou vodou.

Patogén prežíva najmä ako odolné oospory v pôde a v zvyškoch napadnutých koreňov. Keď je pôda dlhšie mokrá, oospory klíčia alebo vytvárajú sporangia. Zoospóry plávajú v pôdnej vode ku koreňovým špičkám, miestam vetvenia alebo poranenému pletivu, encystujú a následne prerastajú do koreňa.

V napadnutých koreňoch sa infekcia rozširuje, jemné korene odumierajú a v strednom valci sa vytvára červené sfarbenie. Po rozklade pletív zostávajú v pôde nové oospory. Suchšie obdobie môže dočasne potlačiť tvorbu zoospór, ale neodstráni dlhodobú pôdnu infekciu.

Silne napadnuté rastliny sa spravidla nedajú účinne „vyliečiť“ po rozsiahlej hnilobe koreňov. Odstráňte ich s koreňovým systémom, zlikvidujte mimo kompostu a obmedzte pohyb pôdy a vody z ohniska.

Pri obnove záhona najprv vyriešte drenáž a odtok vody. Nepoužívajte vlastné odnože z podozrivého porastu. Na silne zamorenom mieste zvážte pestovanie nehostiteľnej plodiny a následnú výsadbu iba zdravotne overeného materiálu; samotné striedanie plodín však nemusí rýchlo odstrániť oospory z pôdy.

Pre presnú diagnózu odoberte niekoľko čerstvých rastlín z okraja aj stredu ohniska, korene neoplachujte agresívne a uchovajte ich v chlade do odovzdania laboratóriu.

• Najdôležitejším nechemickým opatrením je drenáž, pestovanie na vyvýšených hriadkach a zabránenie dlhodobému nasýteniu pôdy vodou.
• Používajte zdravé sadivo a pri zakladaní porastu oddeľte nové rastliny od starých podozrivých záhonov.
• Pracujte najprv v zdravých porastoch, potom v podozrivých; náradie očistite od pôdy.
• Odstraňujte napadnuté rastliny a koreňové zvyšky. Nepremiestňujte kontaminovanú pôdu na iné záhony.
• Biologické prípravky a pôdne mikroorganizmy možno chápať iba ako doplnok k drenáži, hygiene a zdravému sadivu; ich účinnosť proti tomuto konkrétnemu patogénu závisí od registrovaného prípravku, formulácie a podmienok.

• Zakladajte porast iba zo zdravých, dôveryhodne testovaných alebo certifikovaných sadeníc.
• Jahody pestujte na dobre odvodnenom stanovišti; v ťažkej pôde použite vyvýšené záhony alebo hriadky a zabezpečte odtok prebytočnej vody.
• Nepresúvajte pôdu, koreňové zvyšky, náradie ani mechanizáciu z podozrivého ohniska do zdravých častí porastu bez očistenia.
• Nezavlažujte tak, aby voda dlhodobo stála v riadkoch; uprednostnite kontrolovanú závlahu pri koreňoch.
• Napadnuté rastliny vyberte aj s koreňmi a nekompostujte ich. Ohnisko označte a nepresádzajte doň nové jahody.
• Pri nákupe sadiva sa informujte o pôvode, zdravotnom stave a vhodnosti odrody; odolnosť môže závisieť od konkrétnej populácie alebo rasy patogéna.

Ak sa v poraste objaví opakované ohnisko, má zmysel laboratórne vyšetrenie koreňov a pôdy pred novou výsadbou.

• Napriek zaužívanému názvu nejde o pravú hubu, ale o oomycétu, teda hubovitý organizmus príbuzný skôr riasam než skutočným hubám.
• Červené sfarbenie stredného valca je diagnosticky užitočné, ale jeho neprítomnosť ochorenie úplne nevylučuje, najmä pri skorom alebo slabom napadnutí.
• Ohniská sa často zväčšujú po spádnici, pretože zoospóry sa šíria v stekajúcej alebo pôdnej vode.
• Staršie zdroje spájali s týmto patogénom aj koreňovú hnilobu maliníka; dnešná taxonómia však túto formu oddeľuje ako Phytophthora rubi.