Roztoč hruškový

Roztoč hruškový (*Eriophyes pyri*) je drobný hálkotvorný roztoč napádajúci najmä hrušky. Na mladých listoch vytvára spočiatku svetlozelené až ružové pľuzgierovité škvrny, ktoré neskôr tmavnú do červenohneda až čierna. Silné napadnutie môže obmedziť fotosyntézu, rast letorastov a v niektorých prípadoch poškodiť aj mladé plody.

Eriophyes pyri patrí medzi veľmi drobné hálkotvorné roztoče z čeľade Eriophyidae. Je úzko viazaný predovšetkým na rod Pyrus. V slovenskej praxi sa môže zamieňať s inými roztočmi hrušiek, najmä s hrdzovníkom hruškovým (Epitrimerus pyri), ktorý spôsobuje skôr bronzovatenie a hrdzavé sfarbenie listov alebo plodov bez typických pľuzgierovitých hálok.

Poškodenie sa objavuje najmä od jari do leta. Zdravotný význam býva väčšinou obmedzený, no mladé stromčeky alebo silno napadnuté staršie hrušky môžu mať slabší rast a predčasne poškodené listy.

• Na hornej strane mladých listov vznikajú mierne vyvýšené svetlozelené, žltkasté alebo ružové škvrny.
• Na spodnej strane listov sú zhrubnuté, pľuzgierovité až vreckovité hálky.
• Počas leta pľuzgiere tmavnú na červenohnedé, hnedé až čierne nekrotické škvrny.
• Pri silnom napadnutí sa listy môžu deformovať, zasychať alebo predčasne opadávať; letorasty rastú pomalšie.
• Poškodenie plodov a plodných stopiek je možné, ale pri tomto druhu nie je také typické ako pri niektorých iných roztočoch hrušiek.

Roztoč prezimuje najmä ako dospelá samička pod vonkajšími šupinami púčikov a v štrbinách mladej kôry. Na jar preniká do nalievajúcich sa púčikov a mladých listov, kde kladie vajíčka a vytvára nové kolónie v pletive hálok.

Šíri sa najmä krátkym presunom medzi susednými púčikmi a listami, vetrom, kontaktom korún, náradím a napadnutým rozmnožovacím materiálom. Silnejší výskyt podporujú zanedbané alebo dlhodobo neošetrované stromy a opakované napadnutie v predchádzajúcich rokoch.

Prezimujúce samičky sa aktivujú skoro na jar, často už pri nalievaní púčikov. Po otvorení púčikov prenikajú do mladých listov, kde sa živia a kladú vajíčka. Nymfy prechádzajú vývojom v listových hálkach; následne dospelé jedince osídľujú ďalšie mladé pletivá a zakladajú nové ohniská.

Po dozretí a spevnení listov je roztoč horšie dostupný postrekovým látkam. Na konci sezóny sa jedince sťahujú späť k púčikom a na kôru, kde prezimujú. Presný počet generácií sa môže meniť podľa počasia a lokality.

Pri miernom napadnutí sa ošetrenie často nevyžaduje, pretože staršie stromy poškodenie zvyčajne tolerujú. Silno napadnuté mladé stromy sledujte počas rašenia a krátko po odkvitnutí, keď sú roztoče najzraniteľnejšie a ešte sa nachádzajú na povrchu alebo v mladých pletivách.

Pri pravidelne sa opakujúcom silnom výskyte môže byť vhodné cielené ošetrenie v období vegetačného pokoja alebo skoro na jar podľa registrácie prípravku a miestnych odporúčaní. Zásah musí byť dôkladný, pretože neskôr sú roztoče chránené vo vnútri hálok a pod šupinami púčikov.

• Zachovávajte prirodzených predátorov roztočov, najmä dravé roztoče z čeľade Phytoseiidae, a vyhýbajte sa širokospektrálnym zásahom bez potreby.
• Pri malých stromoch možno mladé listy a výhonky opláchnuť silným prúdom vody, čo znižuje počet jedincov na povrchu.
• Silno napadnuté časti odstráňte pri suchom počasí a nekompostujte ich v záhradnom komposte s nízkou teplotou.
• V ekologickej produkcii používajte iba povolené prípravky a pomocné látky podľa aktuálnej registrácie pre Slovensko; samotné „prírodné“ označenie nezaručuje účinnosť ani bezpečnosť.

• Na jar kontrolujte púčiky a najmladšie listy už od rašenia; pri podozrení používajte aspoň 20-násobnú lupu.
• Udržiavajte vzdušnú korunu pravidelným rezom a obmedzte nadmerné bujné zahusťovanie.
• Odstraňujte silno napadnuté mladé výhonky pri reze a dezinfikujte náradie medzi stromami.
• Používajte zdravý, kontrolovaný výsadbový a vrúbľovací materiál.
• Neošetrujte automaticky pri slabých príznakoch; rozhodujte podľa rozsahu napadnutia, veku stromu a očakávaného vplyvu na úrodu.

• Dospelé jedince merajú približne 0,2 mm alebo menej a bez lupy sú prakticky neviditeľné.
• Typické pľuzgierovité hálky vznikajú reakciou rastlinného pletiva na kŕmenie a prítomnosť roztočov.
• Názvoslovie sa v literatúre mení; druh sa môže uvádzať aj v staršom rodovom zaradení Phytoptus pyri.
• Roztoč hruškový treba odlíšiť od hrdzovníka hruškového (Epitrimerus pyri), ktorý má odlišný typ poškodenia a inú diagnostiku.