Múčnatka repová

Múčnatka repová je listová hubová choroba repy spôsobená patogénom Erysiphe betae. Na listoch sa najprv objavujú malé belavé povlaky, ktoré sa postupne spájajú a pokrývajú väčšiu časť listovej plochy. Napadnuté listy žltnú, predčasne starnú a pri silnej infekcii zasychajú. Choroba sa na Slovensku najčastejšie rozvíja od leta do jesene počas teplého a suchšieho počasia.

Erysiphe betae spôsobuje múčnatku repovú, známu najmä z porastov cukrovej repy, cvikly, mangoldu a ďalších druhov rodu Beta. Huba rastie prevažne na povrchu pletív a do epidermálnych buniek vytvára haustóriá, ktorými odčerpáva živiny.

V slovenskom pestovateľskom kontexte ide zvyčajne o neskoršiu letnú až jesennú chorobu. Význam rastie pri skorom nástupe infekcie a pri dlhšom teplom, suchšom počasí. Samotný biely povlak je diagnosticky výrazný, ale pri zmiešaných infekciách treba odlíšiť najmä cerkosporiózu, ramuláriovú škvrnitosť a poškodenie roztočmi alebo suchom.

• Na listoch vznikajú malé, belavé až sivobiele, múčnaté kolónie mycélia.
• Kolónie sa zväčšujú a môžu splývať do súvislého povlaku na hornej aj spodnej strane listov.
• Napadnuté pletivá postupne blednú, žltnú až hnednú; listy strácajú funkčnosť a pri silnej infekcii predčasne zasychajú.
• V neskoršej fáze sa v bielom povlaku môžu objaviť drobné tmavohnedé až čierne guľovité plodnice – kleistotéciá.
• Na cukrovej repe môže zníženie aktívnej listovej plochy obmedziť tvorbu cukrov a pri skorom silnom napadnutí znížiť úrodový potenciál.

Na rozdiel od škvrnitostí nevytvára choroba primárne ohraničené kruhové lézie s výrazným okrajom; rozhodujúcim znakom je povrchový múčnatý povlak.

Zdrojom infekcie sú najmä konídiá uvoľňované z aktívneho mycélia a prenášané vetrom medzi rastlinami. Šírenie podporujú teplé dni, suchší vzduch, vodný stres a veľká súvislá listová plocha. Choroba sa môže udržať aj na dobrovoľne rastúcej repe, mangolde alebo na zvyškoch hostiteľských rastlín. Hustý porast s obmedzeným prúdením vzduchu zvyšuje dobu zotrvania vlhkého mikroklímatu vnútri porastu, hoci samotná infekcia múčnatky nevyžaduje dlhé ovlhčenie listov.

Patogén vytvára na povrchu listov nepohlavné konídiá, ktoré sa uvoľňujú a šíria vetrom na ďalšie rastliny rodu Beta. Po vyklíčení preniká klíčna huba priamo cez povrch listu alebo príležitostne cez prieduchy; následne vytvára haustóriá v hostiteľských bunkách a nové povrchové mycélium.

Pri pokročilej infekcii a ku koncu vegetácie sa môžu vytvárať kleistotéciá s askospórami. Ich význam pri prezimovaní sa môže líšiť podľa oblasti a podmienok. Infekčný cyklus podporujú opakované tvorba a rozptyl konídií počas teplého obdobia.

Pri prvých príznakoch odstráňte najviac napadnuté listy, zlepšite zásobenie rastlín vodou a obmedzte ďalší stres. V poraste cukrovej repy alebo pri väčšej výmere vyhodnocujte rozsah napadnutia, vek listov, plánovaný termín zberu a riziko straty aktívnej listovej plochy.

Ak je ošetrenie potrebné, zvoľte len aktuálne autorizovaný fungicíd pre konkrétnu plodinu a múčnatku v Slovenskej republike. Striedajte účinné látky a mechanizmy účinku podľa etikety a antirezistentných zásad; opakované používanie jednej skupiny podporuje vznik rezistencie. Pri cvikle, mangolde a inej zelenine rešpektujte osobitné autorizácie a ochranné lehoty.

V malých záhradách začnite hygienickými a pestovateľskými opatreniami:

• odstraňujte silno napadnuté listy a po zbere zlikvidujte napadnuté zvyšky; nedávajte ich do domáceho kompostu, ak kompost nedosiahne spoľahlivú hygienizačnú teplotu,
• zabezpečte rovnomernú závlahu ku koreňom a obmedzte stres zo sucha, najmä počas dlhých horúcich období,
• pestujte rastliny s dostatočnými rozstupmi a odstráňte prebytočné buriny, aby porast lepšie presychal a mal lepšiu cirkuláciu vzduchu,
• využívajte odrody alebo osivové materiály s deklarovanou toleranciou, ak sú pre danú plodinu a trh dostupné.

Biologické alebo nízkorizikové prípravky používajte iba vtedy, ak sú v Slovenskej republike autorizované pre danú plodinu a problém. Domáce postreky nemajú spoľahlivo overenú účinnosť ani právne schválenie.

• Striedajte plodiny a neumiestňujte opakovane repu, cviklu či mangold na rovnaké miesto, najmä po silnom výskyte choroby.
• Po zbere odstráňte alebo kvalitne zapracujte napadnuté listové zvyšky a likvidujte samovýsev hostiteľských druhov.
• Udržujte vyrovnanú výživu bez jednostranného prehnojovania dusíkom; podporujte rovnomerný rast a neoslabujte rastliny suchom.
• Pravidelne kontrolujte najmä staršie listy od júna a júla. Pri prvých malých povlakoch prijmite opatrenia skôr, než kolónie splývajú.
• V komerčných porastoch používajte odrody s dostupnou toleranciou a rozhodujte podľa monitoringu, odrody, termínu zberu a hospodárskeho prahu.

• Erysiphe betae sa v klasickej fytopatologickej literatúre považuje za výrazne hostiteľsky špecializovanú múčnatku viazanú najmä na rod Beta.
• Staršie zdroje, najmä zo Severnej Ameriky, môžu chorobu uvádzať pod menom Erysiphe polygoni; nejde automaticky o dôkaz iného pôvodcu.
• Hostiteľmi môžu byť cukrová repa, cvikla, mangold, kŕmna repa a niektoré plané druhy repy.
• Huba rastie na povrchu listu, ale výživné haustóriá prenikajú do epidermálnych buniek.