Fytoftórová hniloba papriky a plodovej zeleniny

Fytoftórová hniloba spôsobená oomycétou Phytophthora capsici je pôdou a vodou prenášané ochorenie papriky, tekvíc, uhoriek, melónov, baklažánu a príležitostne rajčiaka či fazule. V slovenských podmienkach predstavuje najmä riziko v skleníkoch a fóliovníkoch, pri premočení pôdy a použití neovereného osiva alebo sadiva. Ochorenie môže v krátkom čase vyvolať hnilobu koreňov, krčku, stoniek aj plodov.

Ochorenie sa môže prejaviť ako padanie klíčiacich rastlín, hniloba koreňov a koreňového krčku, nekróza stoniek, škvrnitosť listov, vädnutie alebo hniloba plodov. Na paprike bývajú nápadné tmavozelené až hnedé vodnaté lézie pri povrchu pôdy a mäknúca hniloba plodov v okolí stopky.

V slovenských podmienkach treba zvýšiť pozornosť najmä v skleníkoch a fóliovníkoch, v nízko položených alebo zle odvodnených záhonoch a po použití necertifikovaného osiva či sadiva. Samotné príznaky nie sú vždy jednoznačné, preto môže byť pri neobvyklom alebo rozsiahlejšom výskyte potrebná laboratórna diagnostika.

• Klíčiace rastliny hnednú pri báze, vädnú a padajú; pri vysokej vlhkosti sa môže objaviť belavý povlak sporulácie.
• Na koreni a krčku vzniká vodnatá tmavozelená, neskôr hnedá až čierna hniloba. Stonka môže byť úplne opásaná léziou.
• Rastliny náhle vädnú napriek vlhkej pôde a v priebehu niekoľkých dní môžu odumrieť.
• Listy majú nepravidelné vodnaté škvrny, ktoré hnednú a zasychajú.
• Na plodoch papriky, tekvice alebo uhorky sa tvoria rýchlo sa zväčšujúce vodnaté hnedé škvrny, často v mieste dotyku s pôdou alebo pri stopke; vo vlhku sa môže vytvoriť biely povlak.

Podobné vädnutie a hnilobu môžu vyvolať aj iné druhy rodu Phytophthora, Pythium, bakteriálne hniloby alebo poškodenie koreňov, preto je dôležité posudzovať hostiteľa, miesto výskytu a vlhkosť pôdy.

Patogén prežíva v pôde, napadnutých rastlinných zvyškoch a niekedy v osive alebo sadive pomocou hrubostenných oospór. Za dažďa, pri zavlažovaní alebo dlhšom zamokrení vytvára sporangia a pohyblivé zoospóry, ktoré sa šíria vodou.

• šírenie stekajúcou a striekajúcou vodou, dažďom a povrchovým závlahovým tokom;
• prenos kontaminovanou pôdou na obuvi, náradí, mechanizácii a nádobách;
• infikované priesady, osivo alebo substrát;
• presun pôdy a vody z ohniska na zdravú časť porastu;
• prežívanie na hostiteľských burinách a zvyškoch plodín.

Oospóry môžu v pôde pretrvávať aj niekoľko rokov. Po zvlhčení pôdy a pri vhodnej teplote klíčia priamo alebo vytvárajú sporangia. Zoospóry sa voľne pohybujú vo vode, priťahuje ich koreňový exudát a následne infikujú korene, krčok, stonky, listy alebo plody. V napadnutom pletive vznikajú nové sporangia, ktoré pri daždi a závlahách zakladajú ďalšie infekcie.

Ochorenie sa často začína hniezdovito v najvlhkejšej časti záhona. Teplé počasie kombinované s dlhým ovlhčením a nasýtenou pôdou môže spôsobiť veľmi rýchly rozvoj epidémie.

Pri prvých príznakoch označte ohnisko, obmedzte pohyb ľudí a náradia cez napadnuté miesto a okamžite odstráňte silno napadnuté rastliny. Nezachraňujte rastliny, ktorých krčok alebo hlavný koreň je opásaný hnilobou; zvyčajne sa už neobnovia a zostávajú zdrojom infekcie.

• zastavte prelievanie a zlepšite odtok vody;
• odstráňte spodné listy a plody, ktoré sa dotýkajú pôdy, iba ak tým nebudete šíriť kontaminovaný materiál;
• pri pestovaní v nádobe vymeňte silno kontaminovaný substrát a nádoby dôkladne umyte;
• priebežne monitorujte susedné rastliny, najmä po búrkach, výdatných dažďoch alebo poruche závlahy.

Ochranné zásahy majú najväčší význam preventívne alebo na začiatku infekcie; chemické ošetrenie už zhnité korene a krčky neobnoví. Pri nejasnej diagnóze alebo významnej škode si vyžiadajte odborné posúdenie.

Najspoľahlivejšia „ekologická“ stratégia je kombinácia hygieny, správneho hospodárenia s vodou a prevencie zavlečenia. Používajte čisté nádoby a náradie, zdravotne bezchybný výsadbový materiál, kvapkovú závlahu a vyvýšené, vzdušné záhony. Biologické prípravky s mikroorganizmami môžu podporiť ochranu koreňov alebo konkurenciu patogéna, ich účinnosť však závisí od konkrétneho registrovaného prípravku, plodiny, načasovania a podmienok.

Nespoliehajte sa na domáce výluhy, ocot či neregistrované „dezinfekcie“ ako na náhradu diagnostiky a hygieny. Napadnuté pletivá bezpečne odstráňte a kompostujte iba materiál, pri ktorom je isté, že neobsahuje životaschopný patogén.

• Používajte iba zdravé, deklarované osivo a bezpríznakové priesady od dôveryhodného dodávateľa.
• Pestujte v dobre odvodnenej pôde alebo na vyvýšených záhonoch; odstráňte miesta, kde sa po daždi drží voda.
• Uprednostnite kvapkovú závlahu a zalievajte ku koreňom, nie na listy a plody.
• Tekvicovité plody veďte mimo pôdy alebo použite čistú podložku, aby sa obmedzil kontakt s kontaminovanou zeminou.
• Napadnuté rastliny vyberte aj s koreňovým balom, nevhadzujte ich do domáceho kompostu a odstráňte zvyšky po zbere.
• Nepresúvajte pôdu, vodu, náradie ani nádoby z napadnutého miesta na zdravé záhony bez očistenia a dezinfekcie.
• Dodržiavajte viacročné striedanie plodín bez papriky, baklažánu, rajčiaka, uhoriek, tekvíc a melónov; rotácia sama osebe však nemusí stačiť, ak v pôde zostávajú oospóry alebo hostiteľské buriny.
• V skleníku pravidelne kontrolujte nízke a zavlažované miesta a udržiavajte čistý, nezamokrený pestovateľský priestor.

• Phytophthora capsici nie je pravá huba, ale oomycéta; preto sa jej biológia a citlivosť na účinné látky líšia od mnohých bežných húb.
• Zoospóry sú pohyblivé vo vode, čo vysvetľuje rýchle šírenie po daždi, záplave alebo nadmernej závlahy.
• Patogén má veľmi široký okruh hostiteľov, no citlivosť a typ príznakov sa medzi odrodami a plodinami líšia.
• V slovenskom pestovateľskom prostredí je podľa ÚKSÚP významné najmä riziko v skleníkoch a fóliovníkoch, kde sa kombinuje teplo, vysoká vlhkosť a opakované pestovanie hostiteľov.
• Rýchle vädnutie môže nastať aj vtedy, keď je pôda navonok vlhká, preto samotné pridávanie vody problém zhoršuje.