Cédrovec zbiehavý (Calocedrus decurrens) – pestovanie a starostlivosť

Cédrovec zbiehavý (Calocedrus decurrens) je veľký vždyzelený ihličnatý strom z čeľade cyprusovité (Cupressaceae). Pochádza zo západnej časti Severnej Ameriky.

V záhradách môže dorásť približne do 18–30 m. V priaznivých pôvodných podmienkach býva ešte vyšší, preto potrebuje dostatok priestoru.

Rastie skôr pomaly až stredne pomaly, najmä v prvých rokoch. Rast urýchľuje hlboká pôda, dostatok vlahy a plné svetlo.

V teplejších a chránených polohách Slovenska môže byť vhodnou veľkou okrasnou drevinou. Mladé stromčeky však potrebujú ochranu pred zimným presychaním, vetrom a silnými mrazmi.

Najlepšie rastie na plnom slnku, toleruje však aj svetlý polotieň. V prílišnom tieni býva koruna redšia a rast pomalší.

Vyhovuje mu hlboká, dobre priepustná piesočnatá hlina, hlina alebo hlinitopiesočnatá pôda. Dôležitejšia než presné pH je dobrá drenáž.

Áno, ak je ílovitá pôda dostatočne odvodnená. Na miestach, kde voda po daždi dlhodobo stojí, sa mu nedarí.

Môže vytvoriť vysokú vždyzelenú clonu, ale iba na veľkom pozemku. Pri výsadbe rátajte s konečnou výškou a šírkou stromu, nie s veľkosťou kontajnerovej rastliny.

Mladé stromy zalievajte pomaly a do hĺbky, najmä počas prvých dvoch až troch vegetačných sezón. Po zakorenení stačí zálievka pri dlhom suchu alebo mimoriadne teplom období.

Príčinou môže byť sucho, poškodenie koreňov, zamokrenie, zimné preschnutie, škodce alebo choroba. Najskôr skontrolujte vlhkosť pôdy, drenáž a rozsah hnednutia na jednotlivých konároch.

V úrodnej pôde zvyčajne nie. Hnojte iba pri preukázanom nedostatku živín alebo na veľmi chudobnom stanovišti a nepoužívajte nadbytok dusíka.

Objaviť sa môžu hniloby koreňov a kmeňa, suchá hniloba alebo hrdze. Riziko znižuje dobrá drenáž, obmedzenie poranení kmeňa a pravidelná kontrola vitality stromu.

Na oslabených stromoch sa môžu objaviť puklice, podkôrny hmyz alebo drevokazné chrobáky. Mladé rastliny môže poškodiť aj zver a sucho.

Najvhodnejšia je jar alebo skorá jeseň. Nevysádzajte počas zamrznutej pôdy, letnej horúčavy alebo dlhotrvajúceho sucha bez možnosti pravidelnej zálievky.

Jamu vykopte širšiu, ale nie hlbšiu než koreňový bal. Koreňový krčok ponechajte v úrovni terénu, strom výdatne zalejte a okolie prikryte mulčom bez dotyku s kmeňom.

Od domu, vedení, chodníkov a iných veľkých stromov ponechajte aspoň 6–9 m, podľa budúcej veľkosti konkrétneho jedinca. V malých predzáhradkách nie je vhodný.

Iba dočasne, kým je mladý. Na dlhodobé pestovanie v nádobe nie je vhodný, pretože vytvára mohutný koreňový systém a veľký strom.

Najčastejšie sa rozmnožuje semenami. Výsev na jeseň alebo približne osemtýždňová chladová stratifikácia pri 3–5 °C môže podporiť klíčenie.

Odrezky sa zakoreňujú ťažšie a menej spoľahlivo než semená. Pri vybraných kultivaroch sa môže používať aj štepenie.

Semená zbierajte koncom leta alebo začiatkom jesene, keď šišky zhnednú a začnú sa otvárať. Do výsevu ich uchovávajte v chlade a suchu.

Odstraňujte najmä suché, poškodené, krížiace sa alebo nebezpečné konáre. Vyhnite sa vrcholovému rezu, silnému skracovaniu koruny a veľkým ranám.

Toxicita tohto druhu nie je dostatočne zdokumentovaná, preto nemožno tvrdiť, že je úplne bezpečný. Listy, kôru, šišky ani výťažky nepožívajte a pri prehltnutí kontaktujte lekára alebo veterinára.

Áno, peľ ihličnanov z čeľade cyprusovité môže u citlivých ľudí prispievať k sezónnej nádche. Najväčšia expozícia býva počas uvoľňovania peľu koncom zimy a na jar.

Nie je bežne uvádzaný ako invázny druh na Slovensku. Napriek tomu ho vysádzajte uvážene, pretože ide o veľmi veľký strom s dlhodobým priestorovým nárokom.

Nevytvára nápadné kvety. Tvorí drobné samčie a samičie šištice, ktoré opeľuje vietor.

Peľ sa zvyčajne uvoľňuje koncom zimy až začiatkom jari. Presný termín závisí od priebehu počasia a polohy.

Áno. Po rozdrvení listov alebo pri čerstvom poškodení dreva sa uvoľňuje výrazná vôňa pripomínajúca kadidlo.

Šišky dozrievajú najmä koncom leta a na jeseň. Po dozretí hnednú a uvoľňujú niekoľko okrídlených semien.