Hniloba jabĺk v tvare býčieho oka

Hniloba jabĺk v tvare býčieho oka je skladová hubová choroba spôsobovaná druhom Neofabraea perennans. Infekcia často vzniká ešte v sade cez lenticely alebo drobné poranenia, no prvé viditeľné príznaky sa objavia až počas dozrievania či skladovania. Na plodoch vznikajú okrúhle, mierne vpadnuté hnedé škvrny s bledším stredom; huba môže vytvárať aj vytrvalé rakovinové lézie na konároch jabloní.

Neofabraea perennans je patogénna vreckatá huba napádajúca najmä plody jabloní a hrušiek. Najvýznamnejší hospodársky problém predstavuje hniloba po zbere, často označovaná ako hniloba v tvare býčieho oka. Choroba sa môže rozvíjať pomaly a bez nápadných príznakov už v sade, pričom poškodenie sa zviditeľní až po niekoľkých týždňoch skladovania.

V niektorých oblastiach spôsobuje aj vytrvalú rakovinu konárov jabloní. V európskych sadoch sa však pri rovnakom type hniloby často uplatňujú aj iné druhy, najmä Neofabraea vagabunda, preto je presná identifikácia vhodná najmä laboratórnym vyšetrením.

Na plodoch sa objavujú okrúhle až mierne nepravidelné, mierne vpadnuté hnedé škvrny. Typický je tmavší okraj a bledší hnedý až žltohnedý stred, ktorý môže pripomínať terč alebo býčie oko. Dužina pod škvrnou mäkne a hniloba preniká do väčšej hĺbky.

Príznaky sa často objavia až počas dozrievania, v chladiarenskom sklade alebo po vyložení ovocia do teplejšieho prostredia. Na konároch vznikajú spočiatku oválne, vpadnuté červenohnedé až purpurovohnedé lézie. Staršie rakovinové miesta môžu mať sústredné prstence hojivého pletiva a postupne prerušovať vodivé pletivá.

Podobné skladové hniloby spôsobujú iné druhy rodu Neofabraea, ako aj Neonectria, Colletotrichum či Penicillium. Vizuálna diagnóza preto určuje skôr podozrenie než definitívny druh.

Huba preniká najmä cez lenticely, drobné poranenia šupky, poškodenia po krupobití, praskliny a ranky vzniknuté pri zbere alebo manipulácii. Zdrojom infekcie môžu byť rakovinové lézie, mumifikované plody, odrezané drevo, odumierajúca kôra a ďalšie rastlinné zvyšky v sade.

Spóry sa šíria predovšetkým dažďovou vodou a odstrekom vody na konáre a plody. Riziko zvyšuje dlhé ovlhčenie povrchu, daždivé obdobie pred zberom, poranenie plodov a dlhodobé skladovanie. Choroba sa nešíri primárne kontaktom medzi zdravými jablkami, ale infekcia sa môže ďalej rozvíjať na poškodených plodoch v spoločnom obale alebo prepravke.

N. perennans prežíva v napadnutých rakovinových léziách, mumifikovaných plodoch, odumretom dreve a ďalších rastlinných zvyškoch. Za vhodnej vlhkosti vytvára na odumretých pletivách konídiové útvary, z ktorých sa uvoľňujú spóry.

Infekcie plodov môžu vzniknúť od obdobia po odkvitnutí až do zberu, pričom časť z nich zostáva latentná. Po zbere sa pri vhodnej teplote a fyziologickom dozrievaní jablka aktivuje rast huby a vznikajú typické okrúhle hnilobné ložiská. Na jabloni sa rakovinové príznaky často vyvíjajú pomaly a môžu pretrvávať viac rokov.

Silno napadnuté plody odstráňte zo skladu čo najskôr, aby neboli zdrojom ďalších strát. Priebežne kontrolujte najmä partie určené na dlhodobé uskladnenie a oddeľte plody s otlakmi, prasklinami alebo prvými hnilobnými škvrnami.

Na stromoch nemá zmysel pokúšať sa liečiť už rozsiahle rakovinové lézie. Praktickým opatrením je vyrezanie napadnutého dreva v suchom počasí, odstránenie materiálu zo sadu a podpora vitálneho, dobre presychajúceho porastu. Ochrana fungicídmi, ak je v danej situácii potrebná, musí byť preventívna a načasovaná podľa miestneho infekčného rizika, nie ako náhrada sanitácie a šetrného zberu.

• Uprednostnite hygienu sadu a skladu: odstránenie zdrojov inokula, čistenie prepraviek a vyradenie poškodených plodov.
• Podporujte rýchle oschnutie koruny a obmedzte dlhé ovlhčenie listov a konárov.
• Pri ekologickom pestovaní používajte iba biologické prípravky alebo pomocné látky, ktoré sú v Slovenskej republike aktuálne povolené pre danú plodinu a účel.
• Účinnosť biologických prípravkov závisí od správneho termínu aplikácie, pokrytia povrchu a infekčného tlaku; nemožno ju považovať za istú pri už latentne infikovaných plodoch.

• V sade odstraňujte mumifikované plody, odrezané konáre a výrazne napadnuté časti dreva; nenechávajte ich pod stromami.
• Pri zimnom reze vyrežte rakovinové lézie až do zdravého dreva a náradie priebežne čistite a dezinfikujte.
• Obmedzujte poranenia kôry a plodov pri reze, prebierke, ochrane proti škodcom a zbere.
• Ošetrujte sady tak, aby koruny rýchlo presychali: primeraný rez, dobré prevzdušnenie a vyrovnaná výživa bez nadmerného dusíka.
• Zberajte šetrne, bez otlakov a poškodenia lenticel. Poškodené jablká neskladujte dlhodobo.
• Sklad, prepravky a manipulačné plochy pred sezónou dôkladne vyčistite. Ovocie rýchlo schlaďte a udržiavajte stabilné, čisté a vhodne vetrané skladovacie podmienky.
• Pri podozrení na konkrétny druh odoberte reprezentatívne vzorky na laboratórnu identifikáciu, pretože príznaky sa prekrývajú s inými skladovými hnilobami.

• Prvé príznaky na jablkách sa často objavia až po zbere, hoci infekcia vznikla ešte v sade.
• Termín „hniloba v tvare býčieho oka“ označuje skupinu podobných ochorení spôsobovaných viacerými druhmi rodu Neofabraea, nie iba jedným patogénom.
• N. perennans môže okrem skladovej hniloby spôsobovať aj viacročné rakovinové lézie konárov.
• Presné rozlíšenie druhov rodu Neofabraea podľa samotného vzhľadu škvrny je neisté; spoľahlivejšie je molekulárne alebo kultivačné vyšetrenie.