Iris ‘Edith Wolford’

Iris 'Edith Wolford' je vysoký bradatý kosatec, rizomatózna trvalka pestovaná pre nariasené žlto-modrofialové kvety. Ide o záhradný kultivar, nie o divo rastúci druh.

Počas kvitnutia zvyčajne dorastá približne do 100 cm. Šírka dospelého trsu závisí od rýchlosti rozrastania podzemkov a od toho, ako často sa delí.

Kvety majú žlté horné lupene a modrofialové až levanduľovomodré previsnuté lupene, často s jemne nariaseným okrajom. Intenzita farieb závisí od teploty, vlahy, svetla a podmienok pestovania.

Áno. Je to vysoký bradatý kosatec; na každom previsnutom lupienku má chlpatú bradku, podľa ktorej sa odlišuje od bezbradých kosatcov.

Vysaďte ho na plné slnko, ideálne aspoň na šesť hodín priameho svetla denne. V mimoriadne horúcom podnebí znesie trochu popoludňajšieho tieňa, priveľa tieňa však obmedzuje kvitnutie.

Najlepšia je dobre odvodnená hlinitá alebo piesočnato-hlinitá pôda. Ťažkú či zle odvodnenú pôdu zlepšite alebo vytvorte vyvýšené miesto, pretože dlhodobé mokro spôsobuje hnilobu podzemkov.

Áno, ak pred výsadbou zlepšíte drenáž. V ťažkom íle vysaďte podzemok vyššie tak, aby časť zostala odkrytá, namiesto jeho hlbokého zasypania.

Vo vhodných podmienkach je odolný vonku približne v rozsahu USDA zón 4–8. Skutočný výkon závisí od zimnej drenáže, miestnej klímy a ochrany v chladnejších oblastiach.

Áno, vo veľkej nádobe s výborným odtokom, no záhon poskytuje rozrastajúcim sa podzemkom lepší priestor. Zvoľte stabilný črepník a podzemok držte pri povrchu pôdy.

Po výsadbe a počas aktívneho jarného rastu zalievajte výdatne, potom nechajte pôdu medzi zálievkami čiastočne preschnúť. Zakorenené rastliny potrebujú málo až stredne vody, okrem dlhého sucha alebo podpory opakovaného kvitnutia.

Po zakorenení znesie kratšie suché obdobia. Pri dlhom suchu zalievajte, najmä počas tvorby pukov alebo pri čerstvo delenej rastline.

Hrubý mulč nedávajte na podzemok, pretože zadržiavaná vlhkosť podporuje hnilobu. Tenkú vrstvu možno použiť v okolí na potlačenie burín, podzemok však má zostať na vzduchu a slnku.

Najčastejšie je príčinou málo slnka, príliš hlboko vysadený podzemok, prehustenie, nadbytok dusíka alebo šok po presadení. Najprv skontrolujte svetlo a drenáž, až potom rastlinu presúvajte či rozdeľujte.

Zvyčajne potrebuje málo hnojiva; pri slabom raste je vhodné hnojivo s nízkym obsahom dusíka. Aplikujte ho okolo trsu, nie priamo na podzemky, ktoré môže hnojivo popáliť.

Ohroziť ho môžu vijačka kosatcová, strapky, slizniaky, slimáky, bakteriálna mäkká hniloba, hubové choroby a vírusy. Dobrá drenáž, hygiena, prúdenie vzduchu a odstraňovanie poškodených listov riziko znižujú.

Po prvom silnom mraze odstráňte a zničte odumreté listy a zvyšky. Na jar kontrolujte listy, či v nich nie sú chodbičky, a silno poškodené podzemky vykopte a vyhoďte.

Holé podzemky vysádzajte približne od šiestich týždňov po odkvitnutí do konca leta alebo začiatku jesene, aby sa pred zimou zakorenili. Rastliny z kontajnerov možno vysadiť aj na jar, ak ich budete pozorne zavlažovať.

Podzemok vysaďte plytko, hornou stranou na úrovni pôdy alebo tesne nad ňou. Korene rozprestrite pod podzemok a pevne ho ukotvite; hlboká výsadba podporuje hnilobu a slabé kvitnutie.

Jednotlivé podzemky vysádzajte približne 30–45 cm od seba, aby mali dostatok vzduchu a priestoru na rozrastanie. Vejár listov nasmerujte von z budúceho trsu.

Lepšie je vysadiť ho mimo stále mokrých zavlažovaných zón. Občasná výdatná zálievka je vhodná, no častá vlhkosť pri podzemku zvyšuje riziko mäkkej hniloby.

Rozmnožujte delením podzemkov, nie semenami. Trs vyberte, oddeľte zdravé časti s vejárikom listov a koreňmi, skráťte poškodené pletivá a delenky znovu plytko vysaďte.

Rozdeľujte ho približne každé tri až päť rokov, zvyčajne od polovice leta do začiatku jesene. Delenie je vhodné, keď stred trsu prestane kvitnúť alebo sú podzemky prehustené.

Po zvädnutí kvetov odrežte kvetný stvol pri báze, zdravé listy však ponechajte. Naďalej vytvárajú zásoby pre podzemok a kvety v ďalšom roku.

Na jeseň odstráňte žlté, odumreté alebo choré listy, ale zdravé zelené listy nechajte prirodzene ustúpiť. V oblastiach s výskytom vijačky je dôkladné odstránenie starých zvyškov zvlášť dôležité.

Áno, po požití môže byť pre psy a mačky toxický. Zvieratám zabráňte v okusovaní podzemkov a listov; pri vracaní, slinení, hnačke alebo iných príznakoch ihneď kontaktujte veterinára.

V porovnaní s niektorými okrasnými rastlinami má nízku toxicitu, no nemal by sa konzumovať. Šťava alebo pletivá môžu u citlivých ľudí spôsobiť žalúdočné ťažkosti či podráždenie pokožky.

Zvyčajne kvitne koncom jari až začiatkom leta, často v máji alebo júni podľa miestnej klímy. V teplých oblastiach môže kvitnúť skôr a v chladnejších neskôr.

Je známy predovšetkým ako na jar kvitnúci vysoký bradatý kosatec, preto druhé kvitnutie nemožno predpokladať. Za priaznivých podmienok sa môžu objaviť neskoré kvety, opakované kvitnutie však nie je zaručené.

Áno. Jeho vysoké stonky a výrazne kontrastné kvety dobre vyniknú vo váze. Stonky režte, keď sa začínajú otvárať spodné púčiky, a vložte ich do čistej vody.

Áno, v roku 1993 získal medailu Dykes od American Iris Society. Ocenenie odráža jeho uznávanú kvalitu medzi kultivarmi vysokých bradatých kosatcov.