Fuchsia magellonská ‘Molinae’ (Fuchsia magellanica ‘Molinae’)

Najvhodnejšie je používať názov fuchsia magellonská 'Molinae'. Samostatný ustálený slovenský názov tejto formy nie je spoľahlivo doložený.

Zvyčajne kvitne od júna do októbra. Dĺžka kvitnutia závisí od vlahy, teploty a zimného poškodenia.

Vyberte chránené miesto v polotieni, napríklad pri stene, v predzáhradke alebo na okraji záhona. V horúcich oblastiach jej prospieva ranné slnko a popoludňajší tieň.

Patrí medzi odolnejšie fuchsie, no v slovenských podmienkach potrebuje zimnú ochranu. Nadzemné výhony môžu po silnej zime odumrieť, pričom koreňový krčok často znovu vyraší.

Najlepšia je úrodná, humózna a rovnomerne vlhká, ale dobre priepustná pôda. Ťažká pôda musí mať zlepšenú drenáž.

Áno, najmä v chladnejších oblastiach, ak pôda nevysychá. V horúcom lete je bezpečnejší polotieň, aby sa znížil stres zo sucha a prehrievania.

Zalievajte vždy, keď povrch pôdy začne presychať, a udržiavajte koreňový priestor rovnomerne vlhký. Rastliny v nádobách a mladé výsadby potrebujú počas horúčav častejšiu zálievku.

Príčinou môže byť premokrenie, slabá drenáž, nedostatok živín alebo prirodzené jesenné opadávanie. Ak je pôda stále mokrá, najprv zlepšite odtok vody.

Objaviť sa môžu vošky, molice, roztočec fuchsiový, bzdochy a lalokonosce. Kontrolujte najmä mladé výhonky a spodnú stranu listov.

Najčastejšie hrdza fuchsiová a sivá pleseň, zriedkavejšie podpňovka. Pomáha vzdušné stanovište, správna zálievka a odstránenie napadnutých častí.

Na jar použite kompost alebo vyvážené pomaly pôsobiace hnojivo. Počas rastu možno prihnojovať tekutým hnojivom, no koncom leta hnojenie obmedzte.

Najlepší termín je jar po odznení silných mrazov, zvyčajne od apríla. V teplejších a chránených oblastiach je možná aj skorá jeseň.

Áno, v dostatočne veľkej nádobe s odtokovým otvorom. Substrát musí zadržiavať vlhkosť, ale nesmie zostať trvalo premočený.

V chladnejších oblastiach možno koreňový krčok a spodnú časť stonky vysadiť približne 2–5 cm hlbšie než bola pôvodná úroveň substrátu. Takéto uloženie môže pomôcť chrániť spodné púčiky pred mrazom.

V záhone ponechajte približne 50–70 cm medzi rastlinami. Pri priaznivých podmienkach vytvorí ker široký približne 70–100 cm.

Najjednoduchšie mäkkými alebo polodrevnatými odrezkami od neskorej jari do leta. Odrezky zakoreňujte v čistom, mierne vlhkom substráte pri vyššej vzdušnej vlhkosti.

Režte koncom zimy alebo skoro na jar po pominutí najsilnejších mrazov. Odstráňte odumreté drevo a zvyšné výhony ľahko skráťte.

Silný jesenný rez sa neodporúča, pretože ponechané výhony poskytujú určitú zimnú ochranu. V chladných oblastiach režte až na jar po objavení nových výhonkov.

Špecifická toxicita druhu nie je bežne uvádzaná. Bobule sa opisujú ako jedlé, no rastlina nie je ovocnou plodinou a požitie väčšieho množstva treba odradiť.

Keďže kvety opeľujú živočíchy a peľ sa bežne nešíri vetrom, riziko vzdušného peľu je nízke. Citliví ľudia však môžu reagovať pri manipulácii s kvitnúcou rastlinou alebo pri reze.

Sú úzke, previsnuté a majú bledoružové až takmer biele kališné lístky a svetlejšiu ružovú alebo fialovkastú korunu. Vyrastajú na tenkých stopkách z pazúch listov.

Udržujte pôdu rovnomerne vlhkú, doprajte rastline jasné rozptýlené svetlo a na jar ju ľahko zrežte. Priebežné odstraňovanie odkvitnutých kvetov môže predĺžiť dekoratívnosť.

Kvety poskytujú potravu najmä hmyzu a v pôvodnej oblasti aj kolibríkom. V slovenských záhradách bude jej význam závisieť od miestnych návštevníkov kvetov.