Tarička rovnobežníkovitá (Aubrieta deltoidea) – pestovanie a starostlivosť

Je to nízka vždyzelená trvalka z čeľade kapustovité. Vytvára vankúšovité koberce sivastozelených listov a na jar kvitne fialovými, ružovými alebo bielymi kvetmi.

Najlepšie rastie na plnom slnku, ideálne aspoň šesť hodín denne. V ľahkom polotieni prežije, ale kvitne slabšie a môže sa redšie rozrásť.

V miernejších polohách si listy zvyčajne ponecháva aj v zime. Po silných mrazoch alebo vo vlhkej pôde môže časť listov poškodiť, no na jar často znovu obrazí.

V bežnom záhradnom použití sa nepovažuje za významne inváznu rastlinu, no v priaznivých podmienkach sa môže samovoľne vysemeňovať. Pri výsadbe blízko prírody odstráňte nechcené sadenice a sledujte miestne odporúčania.

Po výsadbe ju zalievajte pravidelne, kým sa zakorení. Neskôr zalievajte najmä počas dlhého sucha a vždy nechajte pôdu medzi zálievkami čiastočne preschnúť.

Po zakorenení zvládne kratšie suché obdobie v štrkovej pôde, nejde však o úplne suchomilnú rastlinu. Počas dlhotrvajúceho tepla ju zavlažte, najmä v nádobe.

Najčastejšou príčinou je zlá drenáž, príliš časté zavlažovanie alebo ťažká pôda okolo koreňového krčka. Presaďte ju na slnečné vyvýšené miesto s väčším podielom minerálneho materiálu.

Ľahký rez po odkvitnutí je užitočný na odstránenie odkvitnutých stoniek a udržanie kompaktného tvaru. Nestrihajte hlboko do starého bezlistého dreva.

Spravidla jej stačí chudobnejšia pôda a mierna jarná výživa. Vyhnite sa vysokým dávkam dusíka, ktoré podporujú listy na úkor kvetov.

Objaviť sa môžu vošky, skočky a niektoré háďatká poškodzujúce listy alebo púčiky. Rastliny pravidelne kontrolujte a počas kvitnutia chráňte opeľovače pred zbytočnými postrekmi.

Vo vlhku sa môžu vyskytnúť biele hrdzové a iné choroby podporované mokrými listami. Pomáha plné slnko, dobré prúdenie vzduchu, nezavlažovanie cez listy a rýchly odtok vody.

Vhodná je kamenistá, piesočnato-hlinitá alebo vápenatá pôda s veľmi dobrou drenážou. Ťažký íl a miesta, kde voda zostáva pri koreňoch, jej škodia.

Áno. Výborne sa uplatní v skalke, štrkovom záhone, suchej stene, kamennej škáre alebo na slnečnom svahu, ak miesto rýchlo odvádza vodu.

Áno, použite plytkú nádobu s odtokovým otvorom a štrkovitý, rýchlo odvodňujúci substrát. V zime chráňte koreňový bal pred dlhodobým premokrením.

Vysádzajte ju na jar alebo začiatkom jesene, keď nie je pôda zamrznutá ani premočená. Po výsadbe udržujte miernu vlhkosť bez trvalého zamokrenia.

Nevysádzajte ju priamo do miesta, kde voda stojí. Vytvorte vyvýšený záhon s prídavkom štrku a priepustnej zeminy alebo zvoľte skalku, svah či nádobu.

Semená vysievajte do priepustného výsevného substrátu na jar alebo na jeseň. Potomstvo môže mať odlišnú farbu kvetov, najmä ak pochádza z hybridných záhradných rastlín.

Áno, vhodné sú mäkké alebo polovyzreté odrezky z nekvitnúcich výhonkov. Umiestnite ich do svetla a udržiavajte substrát len mierne vlhký.

Delenie je možné, ale býva menej spoľahlivé než odrezky, pretože staršie nízke vankúše môžu mať drevnatejúce časti. Delené kúsky vysaďte ihneď do priepustnej pôdy.

Druhové údaje o toxicite nie sú dostatočne spoľahlivé, preto ju nepovažujte za jedlú ani bezpečnú na hryzenie. Pri požití a príznakoch kontaktujte lekára alebo veterinára.

Nie je vhodné ju konzumovať. Spoľahlivé potvrdenie bezpečného potravinového alebo liečivého použitia pre tento druh nebolo zistené a okrasné rastliny môžu byť ošetrené prípravkami.

Na Slovensku kvitne najčastejšie od apríla do júna. Termín závisí od nadmorskej výšky, priebehu jari a konkrétneho kultivaru.

Druhové rastliny kvitnú najmä fialovo až purpurovo, no pestované formy môžu byť ružové, lila alebo biele. Pri hybridných taričkách je farebná škála ešte širšia.

Áno, jej otvorené jarné kvety navštevujú najmä včely, čmele a pestrice. Najväčší význam má na slnečnom mieste bez širokospektrálnych insekticídov.